Názov projektu UKOVEC je tiež pôvodným názvom osady, ktorej vlastníkmi boli po viac ako dve storočia príslušníci rodiny Ukovy, ako je zo samotného pomenovania zrejmé.
Prvý dom na týchto pozemkoch postavil pán Ján Uko, a to už v roku 1748. Ďalšie generácie rodiny Ukovy postupne odkupovali iné priľahlé pozemky a do konca 19. storočia vzniká rozsiahla osada.
Pozemky sa nachádzajú v západnej časti Slovenskej republiky a boli jednou z pôvodných osád, z ktorých v roku 1950 vznikla obec Nová Bošáca, ležiaca v Bošáckej doline. Nová Bošáca je teda mladou obcou, ktorá sa zrodila z pôvodných 23 osád Bošáckych Kopaníc, ktoré sa nachádzali v blízkosti hranice s Českou republikou, respektíve Moravskými Kopanicami. Jednalo sa o obce: Bestiné, Dubová, Grúň, Hajdarová, Holička, Nová Hora, Jastrabské, Horné Kameničné, Dolné Kameničné, Šeňákova Kopanica, Valentova Kopanica, Krivé Kúty, Mravcové, Ochodničiari, Vlčie Oko, Osikoviny, Predbošá a Ukovčiarovci.
V oblasti Bošáckych Kopaníc sa ľudia živili poľným hospodárstvom a venovali sa stolárskemu a tkáčskemu remeslu. Spôsob obživy bol veľmi podobný aj v susedných Moravských Kopaniciach a hranice medzi oboma krajinami možno skôr vymedziť pomocou katastrálnych máp než rozdiely medzi spôsobom života.
Bošácke Kopanice a Moravské Kopanice spadajú do nadradenej oblasti – Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty, ktorá sa rozprestiera v oblasti slovensko-českých hraníc. Výrazným rysom Bielych Karpát je zvlnený terén, ktorý vytvára jedinečné panorámy so štyrmi chránenými horskými vrcholmi, z ktorých najvyššia je Veľká Javorina (970 m nm). Nielen preto, že je najvyšším vrchom tohto pohoria, ale aj z iného unikátneho dôvodu – prechádza ňou hranica Slovenskej a Českej republiky – stala sa Veľká Javorina symbolickým miestom na stretávanie Slovákov a Čechov v období spoločných významných výročí oboch krajín. Táto úctyhodná podpora národnostnej reciprocity má svoj pôvod už v období prvej republiky.
Roztodivné prírodné scenérie, nádherné, husté lesy a tiež miesta, ktoré zostávajú pred ľudskou nohou a pôsobením človeka skryté, to všetko robí túto krajinou exkluzívnou. Inou exkluzivitou sú horské orchidey, ktoré kvitnú na tunajších lúkach. Počet rozmanitosti tu kvitnúcich druhov im zabezpečili prvé miesto v celej strednej Európe, a tak aj zápis na zoznam kultúrneho a svetového dedičstva UNESCO.
Biele Karpaty sú ale nielen panoramatickým pohorím s tisíckami hektárov kvitnúcich lúk, ale predovšetkým mozaikovou rôznych regiónov a obcí, ktoré sú rozptýlené po svahoch vzdialených kopcov. Charakteristický lokálny patriotizmus a špecifickosť životného rytmu a životných návykov sú práve príznačné pre jednu zo súčastí Bielych Karpát, pre Kopanice.
Kopanice ako na slovenskom, tak na moravskom území tvorí iba niekoľko dedín. Vymedzenia, ktoré dediny na moravskej strane sú skutočnou súčasťou Kopanic, existujú názorové rozdiely. Nejasnosť je spôsobená predovšetkým rozptýlenosťou kopaničiarskeho osídlenia. Zhoda však zostáva pri kmeňových obciach, ktoré sú srdcom Moravských Kopaníc: Vápenice, Žítková, Vyškovec a Starý Hrozenkov – ten je z menovaných obcí najväčší s najvyšším počtom obyvateľov (v roku 2018 evidovaných 893 obyvateľov) a pôsobí teda ako obec centrálna. Tri ostatné spomínané obce evidujú každá do 200 obyvateľov. Často býva ku Kopaniciam pripájaná aj obec Lopeník, pridružuje sa niekedy aj obec Brezová a Stráni, ktoré sú spojnicou medzi Slovenskou a Českou republikou.
Rozptýlenosť obcí po rozľahlom území vtlačila jednotlivým dedinám a predovšetkým ich obyvateľom osobitý spôsob života a neprepočuteľné odlišnosti v jednotlivých nárečiach. Tá je nutné spomenúť ako ďalšiu perlu, ktorá sa zrodila medzi karpatskými lesmi a ktorá potrebuje rovnako toľko starostlivosti ako starostlivosť o tunajšiu krajinu a folklór, inak tunajším špecifickým dialektom hrozí ich úplný zánik.
Čo však obce spája, je fakt, že všetky sa nachádzajú v pohraničnom území a tým je daný podobný kolorit spôsobu života. Všetko spolu vytvára teda akýsi kaleidoskop rôznych krás, ktoré ale súhrnne držia pohromade životný rytmus pôvodných obyvateľov, lokálny patriotizmus a hlavne oddanosť prírode ako človeku nadradenému živlu a cit k prírode a pôde ako jedinému zdroju obživy. Preto tunajší obyvatelia s pôdou a okolitou prírodou nakladali čo najobozretnejšie a príroda a pôda sa stala ich prioritou. Dbali preto nanajvýš starostlivo, aby všetko osvedčené a prírode neubližujúce uchovávali nielen pre seba, ale aj ďalšie pokolenia. Len vďaka tomuto rešpektu máme možnosť zoznamovať sa a oceňovať úsilie našich predkov v ochrane prostredia, v ktorom máme možnosť ďalej žiť a ktorého ochrana sa stáva v súčasnosti už doslova nevyhnutnou.
Náš projekt chce na tento odkaz zmysluplne nadviazať.
